Toluén

Toluén (INCI TOLUENE) je aromatické rozpúšťadlo — bezfarebná kvapalina s ostrým sladkým zápachom, ktorú väčšina ľudí pozná z riedidiel a lepidiel. V lakoch na nechty sa používal desiatky rokov ako hlavný nosič pigmentu. Dnes už z nich v Európe prakticky zmizol a je to jedna z troch látok, ktorých vynechanie dalo vzniknúť označeniu 3-free.

Čo v laku robil

Toluén držal nitrocelulózu a živice v roztoku a zároveň rovnomerne rozptyľoval pigment. Jeho zásluhou sa lak rozotieral do hladkého filmu bez šmúh a bez stôp po štetci. Odparoval sa pomaly a rovnomerne, takže povrch sa stihol vyrovnať skôr, než stuhol.

Bol v tom jednoducho dobrý. To je dôvod, prečo trvalo tak dlho, kým ho výrobcovia nahradili — prvé bezpečnejšie varianty schli nerovnomerne a robili ryhy.

Prečo sa prestal používať

  1. Reprotoxicita. Toluén je v EÚ klasifikovaný ako látka toxická pre reprodukciu. Prechádza placentou a pri dlhodobej expozícii sa spája s poškodením vývoja plodu.
  2. Neurotoxicita. Pôsobí na centrálnu nervovú sústavu — bolesti hlavy, závraty, únava. Práve preto sa toluénové riedidlá zneužívali na čuchanie.
  3. Expozícia v salónoch. Zákazníčka sa s ním stretne na dvadsať minút. Manikérka ho dýcha osem hodín denne, často v zle vetranej miestnosti.

Európska kozmetická legislatíva dnes toluén v prípravkoch na nechty obmedzuje na 25 % a zakazuje jeho použitie u detí do troch rokov, ale prakticky ho výrobcovia prírodných lakov nepoužívajú vôbec.

Toluén a značky „x-free"

Číslo v označení hovorí, koľko problematických látok výrobca vynechal. Trojicu, ktorú tvorí 3-free, dodnes tvoria:

  • toluén,
  • formaldehyd,
  • dibutylftalát (DBP).

Vyššie čísla — 5-free, 9-free, 12-free — pridávajú gáfor, formaldehydovú živicu, trifenylfosfát, xylén, parabény, živočíšne zložky a ďalšie. Pozor na to, že x-free nie je certifikácia. Neexistuje záväzný zoznam, ktorý by určoval, čo ktorá číslovka znamená; každý výrobca si ho stanovuje sám. Užitočnejší než číslo je preto konkrétny zoznam vynechaných látok na obale.

Čím sa toluén nahradil

Najčastejšie etylacetátom, butylacetátom a izopropylalkoholom. Tieto rozpúšťadlá nie sú aromatické, telo ich spracuje ľahšie a nie sú reprotoxické. Novšie formulácie k tomu pridávajú spojivá z obnoviteľných zdrojov — bavlny, kukurice, cukrovej trstiny alebo manioku — takže podiel rastlinných zložiek vo fľaštičke bežne presahuje 80 %.

Čo to znamená v praxi: lak schne o niečo pomalšie, ale nesmrdí riedidlom a necht po ňom nezostane žltý. O tom, z čoho sa laky skladajú, píšeme podrobnejšie v samostatnom článku.

%s ...
%s
%image %title %code %s
%s